Poznáme množstvo výskumov, ktoré poukazujú na zdravotné výhody spojené s cvičením. Boli vykonané a zverejnené odborníkmi a vedcami po celom svete. Napríklad vieme, že rôzne typy cvičení môžu podporovať udržiavanie hmotnosti a rast svalstva, zlepšovať dýchanie – vytrvalosť a kardiovaskulárny systém, zvyšovať hustotu kostí a podobne.
Avšak to, čo veľa ľudí nevie (alebo najmenej chápe) je, že cvičenie môže prispieť k zlepšeniu imunitného systému. To je veľmi dôležitý fakt najmä v aktuálnom období, v ktorom celý svet zužuje neviditeľný vírus COVID-19. Ten má priamu spojitosť s imunitným systémom a práve ľudia, ktorí dokážu aj vďaka cvičeniu svoj imunitný systém udržiavať v dobrej kondícii, sa pred týmto vírusom dokážu lepšie a efektívnejšie brániť. Roky zbierania dôkazov podporujú tvrdenie, že správne množstvo určitých druhov pohybových aktivít dokáže podporovať dobré zdravie a zlepšovať zdravotný stav u ľudí s oslabenou imunitou. V neposlednom rade treba spomenúť pozitívne účinky cvičenia a pohybovej aktivity na psychický stav ľudí, ktorý je práve v tomto období neistoty a vysedávanie doma náchylnejší na výskyt zlej nálady a depresií.
Tieto psychické faktory môžu tiež priamo negatívne vplývať na stav imunity.
Imunitný systém je komplexná sieť orgánov v tele, ktoré poskytujú odolnosť voči infekciám a toxínom. Keď komixový superhrdina Superman oslabuje a stráca svoje sily kvôli kryptonitu, je to preto, že jeho imunitný systém, ktorý je zvyčajne nepriepustný pre všetko, nedokáže zvládnuť toxické žiarenie hornín z domovskej planéty. Tento fiktívny príklad nám ukazuje životne dôležitú úlohu, ktorú hrá náš imunitný systém pri udržiavaní bezpečnosti nášho organizmu.
Je to zložitosť systému navrhnutého tak, aby nás udržal zdravých. Je čiastočne zdedený (University of Chicago. 2020, February 24, Ancient DNA from Sardinia reveals 6,000 years of genetic history, ScienceDaily) , alebo vrodený a čiastočne vytvorený (Deiana L, et al. The SArdinia Study of Extreme Longevity. Aging Milano 1999), alebo získaný. To znamená, že akákoľvek pamäť, ktorá už v našej DNA existuje dá pokyn imunitnému systému, aby bol vo zvýšenej pohotovosti pre niektoré špecifické patogény (vírusy, baktérie a toxíny). Náš imunitný systém je však tiež schopný vylepšiť svoju obranu a silu. Práve tu vstupujú do nášho života voľby životného štýlu a zdravá výživa, ku ktorým neodmysliteľne patrí aj cvičenie a pohybová aktivita.
Najnovší prehľad vedeckých výskumov s údajmi z niekoľkých desaťročí (David C. Niemana, Laurel M. Wentzb, The compelling link between physical activity and the body´s defense system) ukazuje, že účinky cvičenia na imunitný systém sú viacvrstvové, pričom výhody plynú z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Ľahké, stredné a aj ťažšie (primerane ťažšie) úrovne cvičenia vykazujú výsledky.
Jeden z najkomplexnejších a najväčších vedeckých prehľadov svojho druhu, viedol k ďalšiemu výskumu, ktorý odhalil jeden z najbežnejších mýtov intenzívnejšieho cvičenia: a to, že dlhodobo namáhavejšie cvičenie dočasne oslabuje imunitný systém. (John P. Campbell, James E. Turner: Debunking the Myth of Exercise-Induced Immune Suppression: Redefining the Impact of Exercise on Immunological Health Across the Lifespan. Frontiers in Immunology 2018, 9 DOI: 10.3389).
Namiesto toho výskum ukázal, že dokonca aj jediný izolovaný výkon (jedna tréningová jednotka odcvičená v primeranej aktivite) pomáha imunitnému systému zosilnieť a pomáha telu cítiť sa a pracovať lepšie a efektívnejšie. Pravidelné cvičenie významne posilňuje imunitný systém a pomáha mu v boji proti vírusovým a bakteriálnym infekciám. Pravidelné cvičenie mení bunkové biomarkery samotného imunitného systému, obmedzuje, alebo oddiaľuje proces starnutia imunitného systému a udržuje jeho funkciu na biologických úrovniach, ktoré sú mladšie ako chronologický vek danej osoby.
To prispieva k rozsiahlemu výskumu, že cvičenie má protizápalový účinok (Chandra RK. Nutrition and the immune system 1997). Krvné markery zápalu sú silne spojené s chronickými chorobami vrátane kardiovaskulárnych a metabolických chorôb (srdcové problémy a choroby spojené s funkciou mozgu a svalov). Cvičenie pomáha predchádzať týmto typom zápalu, čo znamená, že nám nielenže pomáha žiť dlhšie, ale tiež nám pomáha užívať si lepšiu kvalitu života pri starnutí.
Samozrejme aj v otázke cvičenia a imunitného systému sa treba riadiť zásadami primeranosti a individuálneho prístupu, ktoré musia zohľadňovať faktory ako vek, zdravotná anamnéza, či pohybová a fyzická pripravenosť danej osoby a podľa toho nastaviť tréningovú jednotku, či pohybovú aktivitu presne na mieru danému človeku. Pretože pri nevhodne zvolenom tréningu môže dôjsť k takzvanej teórii „Otvoreného okna“ ktorá hovorí, že príliš dlhý a neprimerane náročný tréning (až pretrénovanie) môže vyústiť k oslabeniu, alebo potlačeniu imunitného systému a to po dobu 3-72 hodín (vo väčšine prípadov je to ale 3-24 hodín).
Aj z tohto dôvodu je dôležité zveriť sa do rúk odborníkov, ktorí prihliadajú na vyššie uvedené faktory a dokážu ich zohľadniť pri nastavení intenzity a celkovej skladbe tréningu.